Ukončenie karmického vzťahu

Karmická dynamika, či prepojenie, sa ukončuje veľmi ťažko. Niektorí s tým majú taký problém, že sa na to nedokážu odhodlať a v nezdravom pute pretrvávajú. Môj karmický vzťah sa ukončil po piatich rokoch. Aké bolo odstrihnutie sa a život po odlúčení od karmického partnera?

V prvom rade, čo je to karmický vzťah? Zrozumiteľne som sa to snažila zhrnúť v tomto videu, ktoré som natočila ešte počas toho obdobia, keď som v tom spomínanom vzťahu stále bola.

Keď už teda máme jasno v tom, čo to ten KARMICKÝ VZŤAH vlastne je, poďme sa pozrieť na jeho fázy.

• Pred stretnutím tejto osoby máte často intuitívny pocit, že tá pravá, či "správna" osoba je na ceste. Môže to byť jednoducho pocit, či, ako v mojom prípade vízia, sen ...

• Náhoda je blbec, ako sa vraví. Stretnutie tejto osoby sa často javí ako náhoda, blesk z jasného neba.

• Samotné stretnutie je niečo, čo ani jeden z účastníkov nedokáže popísať, pretože je prítomný silný pocit, že toho druhého poznáte. To karmické puto je nesmierne silné, pritiahnete sa takmer okamžite a pociťujete nesmierne a hlboké pocity. Tieto city sa objavia hneď v počiatočnej fáze vzťahu. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že s karmickým partnerom sme boli spočiatku nerozluční. Priam neoddeliteľní.

• Čas, ktorý trávite spolu sa Vám bude zdať nedostatočný. Nebudete sa vedieť jeden druhého nabažiť. Chcete byť neustále spolu. Forever and always.

Teraz prejdeme do fáz nie úplne príjemných. Tieto sa začnú diať veľmi skoro po začatí vzťahu, ktorý sa tvári ako zdroj nekonečného šťastia.

ZMENA

• Sem tam dramatická scéna, hádky, búchanie dverami, urážanie sa ... emócie sa stanú nie tak celkom kontrolovateľnými. Sem tam je skôr na dennom poriadku. Neviete, čo môžete od toho druhého očakávať. Raz ste hore, a v momente hlboko dolu. Toto je fáza, kedy toho druhého milujete , alebo si to myslíte, no prítomný je hnev, či dokonca nenávistné myšlienky a pochybnosti.

• Nie iba vzťah, ale celý Váš život sa zdá byť zložitý a ste energeticky veľmi vyčerpaný. Nie len fyzicky, ale hlavne mentálne. Všetko ide dole vodou. Marí sa to ale ako úplne normálne.

• Uvedomienie si, že sa v takomto vzťahu je extrémne dôležité. Pre mňa to bol reálny začiatok konca. S ním ale prišiel nový, oveľa lepší začiatok. Nebudem ale predbiehať. Keď si človek uvedomí, o čo skutočne ide, hneď mu začne všetko zapadať do seba a z malých častí puzzle vniká postupne zjednotený obraz.

Prejdime už ale konečne k veci. K tomu, prečo tento článok píšem.

Že niečo nebolo vo našom vzťahu v poriadku som dobre vedela. A dlho. Ten vzťah sa síce začal nádherne, ale tá nádhera bez drám a scén trvala DVA MESIACE. Opísala som to presnejšie v tomto článku.

Po veľmi krátkom čase som pozorovala zmeny v jeho správaní, ktoré som dovtedy s nikým nezažila. Veľmi ma to trápilo, uzavrela som sa, snažila som sa byť perfektnou a robiť to, čo som tomu človeku videla na očiach. Za to mi ale väčšinou bolo vynadané.

Trápila som sa. V srdci som vedela, bolo mi to úplne jasné, že táto situácia ma nerobí šťastnou. A on sa úplne šťastne netrváril tiež. Mala som ale nádej, a tá naozaj umiera posledná.

Plač, hádky, agresívne správanie, dráma, všetko sa to začalo odzrkadľovať i na mne a začala som mať po čase rovnaké reakcie. ZRKADLENIE...

Občas nám vyšlo slniečko, kedy sa zdalo, že si nachádzame opäť k sebe cestu, ale po tomto slnečnom období nastali obrovské búrky. Tvrdé pády.

Toto obdobie trvalo 5 rokov.

Ku koncu bol on, kto prvý vyslovil slovko rozchod. To ma zobralo. Lebo to prišlo po celkom dobrom období, kedy sme si dokonca zaobstaravi psíka.

Občas nám vyšlo slniečko, kedy sa zdalo, že si nachádzame opäť k sebe cestu, ale po tomto slnečnom období nastali obrovské búrky. Tvrdé pády.

Bola som zaskočená a zranená. Nechcela som to. Nechápala som, prečo práve vtedy..? Začala som mávať panické ataky. Mentálne som sa cítila otrasne.

Potom ochorel. Keďže sme sa "rozišli", no stále sme spolu bývali, starala som sa o neho. A jemu to očividne otvorilo oči. Vraj sa mýlil a ja som tá, s ktorou chce byť.

Toto bolo asi najťažšie. Ja už som v tom čase totiž čo to vedela o karmických vzťahoch a túto tému som začala študovať do hĺbky. Uvedomila som si, že všetko sa zhoduje a jedinou možnosťou je pre nás ísť od seba.

Povedala som mu to. No on hľadal výhovorky.

Ja, konečne po tak dlhom období, som sa zmierila s tým, že práve rozchod je tou cestou. Po piatich rokoch som bola pripravená. No on zrazu nebol. A ja som naozaj nevedela, čo robiť. Dala som mu "ultimátum". Toho sa spočiatku držal.

Ešte na moje narodeniny sme boli na večeri, bolo to fajn, síce v srdci som cítila, že to nie je to pravé, ale vravela som si, snažíme sa.

Je to ale správne? Snažiť sa o niečo, čo má byť prirodzené??

Treba bojovať o niečo, na čom záleží, ale keď sa IBA bojuje, asi je niečo v neporiadku. Stále som bola názoru, že ono by to mohlo fungovať, ale musíme sa aspoň na nejaký čas odtrhnúť jeden od druhého.

No on sa tváril, že ale veď na čo, po prípade, že aj tak sa k sebe vrátime. Až po kým to osud zariadil inak.

Respektíve on si to zariadil inak a veľmi ma zranil, pretože to prišlo bez varovania, bez náznakov, zrazu vo fáze opätovného snaženia sa, ako som si myslela, odišiel.

Áno, odišiel, i keď jeho veci sa mi váľali v byte. Ani nebol schopný zbaliť si ich. Musela som to urobiť ja, a viete prečo?

Lebo som nechcela, aby sa mi pripomínal. Dovtedy sme bývali spolu, on sa po rozchode nechcel vlastne rozísť, na čo som pristúpila, a o pár mesiacov na to si odíde.

Pociťovala som hnev, lásku, sklamanie, nostalgiu, nenávisť, smútok...

A stále ma chodil "navštevovať". Zámienkou bol pes, zámienkou boli jeho veci, ktoré si ale nikdy nezobral. Proste som videla, že chodí kvôli mne. A najhoršie bolo to, že som to vlastne chcela.

No v tom štádiu som vedela, že takto žiť nedokážem a nechcem.

Prácu som chcela zmeniť tak či tak, bola som unavená z tmavého mesta Tromsø a toto bol ten posledný kopanec, ktorý som potrebovala. V priebehu dvoch mesiacov som sa zbalila, popredávala, čo sa dalo. Žila som na mieste, ktoré sa mi spája s množstvom negatív.

Pred odchodom stále ku mne chodil, priemerne tak 5x do týždňa, snažil sa o kontakt, ale pri tom mal iné kontakty...

Bola som tak pripravená odísť a zároveň som netušila, kam pôjdem a aký bude môj nový život. Ale tešila som sa.

Deň pred odletom prišiel, ako aj nespočetne veľa ráz pred tým sme si spoločne pekne porevali, poplakali, no cítila som, že naše duše sa pomaly, ale isto oddeľujú.

Chcel ma zaviesť na letisko, no odmietla som. I keď to auto patrilo aj mne, ale k tomu sa vyjadrovať nebudem. Naliehal. No ja som vedela, že to nie je najlepší nápad.

Rozlúčili sme sa. Pýtal sa, kedy ma uvidí. Vraj "SEE YOU". A ja že "GOODBYE". Bolo to na jeho narodeniny...

To bol posledný x, kedy som ho videla. Kedy ma objal. A ja dúfam, že to tak i ostane. Bolo to ťažké, ale keď som videla, ako odchádza spred kedysi našich dverí, cítila som úľavu.

Počas letu som plakala. Záverečná, posledný raz, čo som vyliala kvôli nemu slzy.

Kontakt sa ale úplne neprerušil, trvalo to niekoľko ďalších mesiacov, čo ma kontaktoval, i ja jeho, ale kontakt sa po predaji toho slávneho auta vytratil. Hádam na dobro.

Nechápte ma zle, ale keď Vám človek spôsobí toľko bolesti, je lepšie ho mať od tela čo najďalej. A ja som to vyriešila odsťahovaním sa.

Život som si začala užívať, ako nikdy. Stretla som niekoho, s kým tvorím už druhý rok plnohodnotný a konečne zdravý vzťah. Opäť pociťujem šťastie vo vzťahu a som za to nesmierne vďačná.

Chcela som si dať pauzu, sústrediť sa výhradne na seba, a to som i urobila, no trvalo to kratšie, než som si predstavovala. Človek mieni....

A ja som dnes tam, kde patrím, s človekom, ktorý každodenne dáva najavo lásku a vďačnosť.

Dokonalý vzťah neexistuje. Ale nezhody a komunikácia sú normálne. Prehnané reakcie, agresivita, dramatické scény za nič, nešťastie, otázky.. to by tam patriť nemalo. A ja to dnes už viem.

A preto môjmu karmickému ďakujem.

Presne, ako bolo napísané a povedané milión krát..naučí nás do budúcna, čo chceme a čo nie. A ja už to viem veľmi dobre.

Pár rokov som prežila v nešťastí, no doviedlo ma to tam, kde som teraz. K osobe, s ktorou som. Takže to tak malo byť.

Čiže môj karmický vzťah sa ukončil, a ja sa ešte stále zbavujem vecí, ktoré som vtedy používala či nosila, aj keď to je tiež pekná výzva.

Máte podobnú skúsenosť? S rodinným príslušníkom, či partnerom?

Napíšte mi o nej!

S láskou a úctou,,

Simmie