Čo sa stalo s úctou? tpwk.

Bude to krátke a stručné. Pár dní nazad som bola v obchode. Nežijem na Slovensku, ale pokiaľ si rodáci myslia, že niečo také sa v zahraničí "stať nemôže", najmä nie v Škandinávii...

Pracujem s ľuďmi a často musím zaobchádzať s naozaj "špeciálnymi" indivíduami, čo je, samozrejme, toho súčasťou. Pár krát som sa prichytila, že keď je naozaj "busy", zamestnanci, za ktorých som zodpovedná za mnou pobehujú s milión otázkami a zákazníci sú nedočkaví.. hlava mi ide vybuchnúť. Ale v situácii, kedy by mohol byť niekto ku mne nepríjemný a ja by som mu to mohla "vrátiť", si poviem vetu, ktorú mám požičanú od môjho favorita Harryho Stylesa .. "TREAT PEOPLE WITH KINDNESS".

Inak povedané, správajme sa k druhým pekne. Nikdy predsa nevieme, čím si ďalšia osoba práve prechádza. Preto sa snažím oddeliť súkromie od práce za každej okolnosti. A myslím, že sa mi to celkom darí.

Inak povedané, správajme sa k druhým pekne. Nikdy predsa nevieme, čím si ďalšia osoba práve prechádza. Preto sa snažím oddeliť súkromie od práce za každej okolnosti. A myslím, že sa mi to celkom darí.

Späť k návšteve obchodu.

Našla som tovar, ktorý sa mi pozdával, ale za normálnych okolností by som si ho nekúpila. Vzťahovala sa naň ale akcia "3 za cenu 2" . Po veľmi dlhej úvahe, som si vybrala teda tie dva "zvyšné" kusy (ako to väčšinou, mimochodom, pri takejto akcii býva...) a šla som pri samoobslužnú pokladňu.

Tovar mi nešiel správne naskenovať, resp. jeden z troch kúskov zobrazovalo ako "neplatný". Keď dotyčný pán pracujúci v obchode uvidel oranžové svetielko blikajúce nad skenerom, začal sa tváriť tak, že Pre Boha, čo zasa?...

Ani neprišiel, tak som skúsila naskenovať tovar ešte raz, kým sa nestalo to isté a pá sa uráčil prísť.

Po anglicky som mu vysvetlila, čo sa deje a on mi odvrkol po nórsky, že to musím mať troje TAKÉ ISTÉ (šlo o spodné prádlo).. ale ja som vedela, že akcia sa vzťahovala na všetky tieto mnou zvolené produkty. On mi ale povedal, že to tak nie je, tak som sa ho slušne spýtala, či je v poriadku si to v tom prípade nezobrať. Mňa odradil najmä ten jeho prístup, ak mám byť úprimná..

Nahnevane mi tam ťukal do monitoru a prevracal očami. Ja som pokojne pri ňom stála, ale mala som chuť sa ho spýtať, či je inak v pohode...

To si všimla ďalšia pracovníčka a prišla sa pozrieť, čo stvára. Čosi jej povedal, a ona v momente zobrala ten kus, ktorý podľa neho nespadal pod akciové (aj napriek tomu, že to tam bolo napísané). Hneď mi to naskenovala, netrvalo to ani len minútu, vyriešila situáciu. Bez hnevu, bez jedu.

Ako som už šla platiť, znova ma to nepustilo, viete, ako máte občasné montroly pri samoobslužných? Tu v Nórsku sa mi to stane jeden x z dvadsiatich, je to úplne náhodné, určené systémom. No a presne to sa tu stalo i mne. Keď uvidel, že znova "blikám", div ma pohľadom nezakopal pod zem... prišiel, ťukal ešte s väčším nasadením, mrmlal si popod nos, ani sa na mňa nepozrel. Vzdychal.

A ja ? Usmiala som sa na ňho (aj keď to mi nebolo platné, keďže so mnou nenaväzoval očný kontakt, haha), a povedala som veľké ďakujem. Otočil sa na päte a odišiel a ja som mu to ďakujem zopakovala ešte raz.

To, že pán mohol mať nejaké problémy je jedna vec. Ale predsa len..je to jeho práca, a ja som k nemu nebola hnusná ani nevrlá. Je mi ľúto, keď si ľudia riešia frustrácie na iných. Ale ja to chápem. No sú aj takí, ktorých to nezaujíma a nechápu to, lebo nechcú. To je tiež v poriadku, sama často tolerujem až príliš. A potom sa točíme v negativizmoch.

Je mi ľúto, keď si ľudia riešia frustrácie na iných. Ale ja to chápem. No sú aj takí, ktorých to nezaujíma a nechápu to, lebo nechcú. To je tiež v poriadku, sama často tolerujem až príliš. A potom sa točíme v negativizmoch.

Preto ešte raz, nesprávajme sa tak, ako by sme si sami neželali. Zaobchádzajme k ľuďom s úctou.

Treat people with kindness.

S.