Bola som v karmickom vzťahu 5 rokov. || KARMA, KARMICKÝ VZŤAH

Bol to najlepší a najhorší vzťah zároveň. Ak niekto z Vás zažíva to isté, moja rada je nasledovná: UKONČITE TO ČO NARÝCHLEJŠIE.

Všetko to medzi nami začalo mimoriadne dobre. Nesmierne šťastný pár. Mimoriadna vášeň. Po práci sme sa celé hodiny rozprávali a cítili sme sa ako dvojičky. Akoby sme boli prepojení. Čarovný Londýn, kde sme vtedy žili. Nevinné dievča v takom veľkom meste a chlapec, ktorý vedel, kam to dievča zobrať. Vedel, čo jej mal ukázať. Nevadilo jej, že bola v inom vzťahu. Ale o tom inokedy. 

Zo začiatku sa samozrejme nič nedialo. Pozeral sa na mňa dlhšie, no ja som s tým nič nerobila. Prvé dva mesiace sme sa poriadne anin nerozprávali. Ale keď sme začali...cítila som, aký je úžasný. Akoby to bol skvelý priateľ, ktorého som ani nevedela,, že tak veľmi potrebujem. Veľmi som sa mu páčila, no ja som si to nechcela priznať. Takže sme sa rozprávali a rozprávali, smiali sa a boli hlúpi. Tie krásne noci v cudzej krajine, len ja a on.

Môj vzťah bol vtedy zvláštny, pretože ma niekto žiadal, aby som zmenila svoje náboženstvo, a ja som to nedokázala. Ten človek nechcel robiť kompromisy za žiadnu cenu a tak to medzi nami skončilo. Úplne prirodzene. Bolelo to, ale nebola to dráma, proste prirodzený koniec…

Ale späť k našej karmickej situácii! Strávili sme spolu veľmi veľa času: v práci, predtým aj po  a vedeli sme, že sa k sebe perfektne hodíme. A naozaj sme boli perfektní! Pamätám si, ako sme cestovali autobusom a cítila som to obrovské množstvo lásky, pri ktorej sme mali pocit, že naše mozgy sa milujú. Doslova a do písmena,,, nikdy som nevidela nikoho tak zamilovaného! Rozumeli sme si aj bez slov, a keď sme sa rozprávali, často sme si navzájom dokončovali vety (akokoľvek gýčovo to znie, bola to pravda).

Nasťahovali sme sa k sebe naozaj rýchlo. Vlastne úplne hneď. Ale prišlo nám to tak prirodzené. Najprv som to nechcela, ale milovali sme byť spolu tak veľmi, že som si nevedela predstaviť byť bez neho, naozaj. Ani som to nechcela.

Trávili sme spolu najlepší čas života. Nechcem hovoriť za neho, ale pre mňa to bolo, dovtedy, najúžasnejšie obdobie. Skúmanie mesta, spoločné behanie, oddych, rozhovory... A potom sme dostali bláznivý nápad, že by sme zo dňa na deň odišli a pár mesiacov cestovali. Nikdy predtým som neurobila niečo také spontánne a “rebelské“. Takže táto nová láska a vzrušenie a to, čo môžeme spolu zažiť, znelo lákavo.

10 krajín za 2 mesiace. Autobusom, vlakom alebo peši, čokoľvek, čo bolo dostupné :) Boli sme deti, ktoré sa snažili prísť na to, ako žiť a vidieť všetky farby, ktoré život prináša. A bolo to veľmi farebné, to vám môžem povedať! Počas tejto cesty sa začali pre mňa nevysvetliteľné problémy, niekoľkokrát sa na mňa veľmi hneval. Myslela som si, že mu dochádzajú peniaze, a tak som zvyšok cesty zaplatila sama, veď prečo nie, však?

Boli sme deti, ktoré sa snažili prísť na to, ako žiť a vidieť všetky farby, ktoré život prináša. A bolo to veľmi farebné, to vám môžem povedať!

Potom sme sa presťahovali do Amsterdamu a tam som začala vidieť jeho skutočné farby. Nemal problém mi povedať, že na mňa úplne se.ie (aj pred kamarátmi). Z každej maličkosti robil dramatické scény. Nikdy som nebola "party girl", ale raz som šla poobede na kávu (!!!) s dievčatami..ah jaj...bola to obrovská dráma. Takže som to už radšej neurobila. Nechápala som, čo sa s ním deje a prečo. Sama som nič zlé nerobila. Chodila som vždy z práce rovno domov a všetok čas som venovala jemu. Aj na úkor vecí, ktoré som mala rada.

Došlo to do bodu, kedy som sa vlastne každý deň bála, ktorá osoba sa objaví. Jeden deň bol najmilší a na druhý robil scény, hovoril mi, že mám otravnú tvár a podobne. Bolo to pre neho určite temné obdobie, no vo mne to niečo zlomilo. Ten milý človek, ktorý ma tak miloval, bol zrazu preč, no ja som ho milovala a nechcela som sa vzdať. Myslela som, že dôvodom je to miesto. Žiaľ, prinútil ma urobiť pár vecí, ktoré si dodnes vyčítam, no nedokázala som sa mu vtedy postaviť! Nákup jeho drahých hodiniek, telefónu, gitár atď. z našich peňazí. Bola som dokonca chladná k mojej vlastnej rodine len preto, že sa mu niečo nepáčilo. Úplne som si to uvedomovala, ale bol pre mňa príliš dôležitý na to, aby som boj prehrala, na ostatných mi až tak nezáležalo...aká hlúpa a naivná som bola…

Došlo to do bodu, kedy som sa vlastne každý deň bála, ktorá osoba sa objaví. Jeden deň bol najmilší a na druhý robil scény, hovoril mi, že mám otravnú tvár a podobne. Bolo to pre neho určite temné obdobie, no vo mne to niečo zlomilo.

A teraz sa za to hanbím a povedala som si, že si už nikdy nedovolím urobiť to isté! A nikomu inému.

Odišli sme z Amsterdamu a ja som dostala určitú nádej, že sa veci pomaly vrátia do “normálu”. Čo však bolo normálne? Boli sme späť v Spojenom kráľovstve, kde som zistila, že nie je taký nevinný, ale rozhodla som sa nechať veci tak, aj keď bol majstrom (a stále je) v tom, že vôbec vysvetľoval svoje činy. Ale všetky tie predošlé situácie ma naozaj zlomili a odvtedy mám  jazvy – až dodnes. A vytvorila som si bariéru. Toľkokrát mi povedal, že má všetko a najmä mňa v pi…, tak som si povedala, že by som mala urobiť to isté!

Vytvorila som si štít. Spočiatku to nebolo také ťažké. Začala som byť podozrievavá. Spoločne sme sa presťahovali do krásneho Nórska. Naozaj som bola vo fáze svojho života, keď som vedela, že náš vzťah nie je zdravý, ale dala som mu ešte šancu – možno v úplne novom - znova - prostredí. Žila som v niekoľkých krajinách, ale nikdy som sa so žiadnou tak veľmi nespojila.

Nórsko je iné. Ale Nórsko bolo pre mňa zo začiatku tým, čím bol pre neho Amsterdam. Dostala som sa do temnej životnej fázy. Naše boje boli veľmi zlé a keďže som nikdy predtým nič nepovedala a len som ticho trpela, zmenila som svoje reakcie. Začala som sa brániť. Začala som hovoriť, čo sa mi nepáčilo. A začalo mi to byť viac jedno. Ale hlboko vo vnútri mi to tak jedno, samozrejme, nebolo. Aj keď sme si niekoľkokrát povedali, že by sme sa mali rozísť a chceli sme sa, jeden vždy potiahol toho druhého. Nedokázali sme to.

Boli časy, keď sme boli rovnaké hysterické stvorenia. A práve tu sme si menili roly. Stále tu bola láska a aj po veľkom boji sme sa bavili o budúcnosti. A bolo toho veľa čo povedať! Žili sme v našom „svete na hojdačke“, no stále sme mali jeden druhého, dosahovali sme malé výhry a zažívali aj obrie prehry. Začínala som byť veľmi negatívne ovládaná emóciami.

Stal sa pokojnejším a ja som sa stala ním. Doslova. Scény a slová, ktoré som nemyslela vážne. Niekoľkokrát som cítila, že ku mne prichádzajú emócie a ovládajú ma, akoby som to ani nebola ja. Potom som pochopila, že možno sa mu kedysi stalo to isté..?? Stala som sa duchovnejším človekom a tak veľmi som sa chcela polepšiť. Byť opäť mojím pokojným a vyrovnaným ja, akým som pred tým bola.

Marilo sa mi, že sme si našli cestu jeden k druhému. Alebo, možno by som mala povedať, že sme sa snažili nájsť spôsob. Opäť nájsť cestu k šťastiu. A vyzeralo to tak. Aspoň pre mňa. Koniec roka 2021 a my sme opäť boli MY, ako rodina. Teda, vždy som ho (a jeho príbuzných) považovala za rodinu, ale teraz, rozprávanie o dome, opätovné skúmanie možností, medzinárodné rodinné stretnutie, zaobstaranie si psíka...všetko mi pripadalo tak skutočné, ako keby mal byť zlom k dobrému.. Minulosť a zlé časy sa skončili.

Všetci asi vieme, ako to skončilo. Začiatkom roku 2022 všetko išlo, prepáčte, ale... do pekla. Boli sme opäť v tom, hádky, otázky vo mne, vzdialenosť, ktorú som od neho pred tým nepocítila... nikdy. O tom možno inokedy. Pretože sme v tom už neboli len dvaja..asi som si to zaslúžila, ale to teraz nie je dôležité. To by bolo na dlhší článok.

V momente, keď som si uvedomila, že ide o typický karmický vzťah…ČO JE KARMICKÝ VZŤAH A AKÉ MÁ FÁZY?

Uvedomila som si, že my dvaja sa musíme oddeliť. Osoba s tým súhlasila, keď ja som nechcela a potom som to žiadala, ale on nechcel. Koniec bol trpký a dlhý, stále ostali veci, čo nás spájajú. No som preč. Lekciou som si prešla. Trvala 5 rokov.. 

Koniec bol trpký a dlhý, stále ostali veci, čo nás spájajú. No som preč. Lekciou som si prešla. Trvala 5 rokov.. 

Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Je to moja duša a tvoja duša....pamätáš?

Musím povedať, že hádky boli väčšinou veľmi nedôležité. Nič bláznivé ani život meniace - len nedostatok komunikácie. Vzdialenosť duší.

Ani neviem, ako by som tento článok ukončila.

Odišla som z mesta a od osoby som sa úplne oddeila. I keď sme stále v kontakte, odchod bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť. Viem, že nie všetci si môžu dovoliť odsťahovať sa, ale odísť z nefunkčného vzťahu, ktorý prináša viac negatívnych emócii, ako tých pozitívnych, je najlepšia a najmä najzdravšia vec, ktorú pre seba v tomto prípade urobíte.

Jednoduché to iste nebude.

Nabudúce možno prezradím viac.

Zatiaľ sa majte krásne.

S.